Záhorácke ľudové piesne

Staroba

^AmiAko sa to mohlo stať, že zrazu som ^Cstarý.

^DmiNôžky že mi neslúžia, a už nie som ^Gjarý.

^DmiZadýcham sa raz,dva,tri, pri malom kopče^Amiku.

^FSmutne kukám na Tatry, nepreplávam ^Erieku.

^AmiAko sa to mohlo stať, že ma kĺby ^Ctrápia.

^DmiZ postele keď musím vstať,tak sa tomu ^Gbránia.

^DmiPrechádzať sa po byte, tak to hravo ^Amizvládam.

^FDo obchodu pre nákup, aj v sne ma to ^Emáta.

Refrén:

Staroba ^Amiprekrásna, ak ju vieš ^Dmipochopiť.

Nič na nej ^Gnezmeníš, keď budeš ^Cs vlkmi vyť.

Starobe ^E7neujdeš, skús ju žiť ^Amis elánom.

Tak si ju ^Fužívaj, ^E7s mladíckym ^Aminadhľadom.

Sólo

^AmiAko sa to mohlo stať, rôčky pribú^Cdali.

^DmiSpravodlivosť jediná, sme to nevní^Gmali.

^DmiPribúdajú každému, je to bez vý^Aminimky.

^FTak si všetci stárneme, nepomôžu ^Ešminky.

Refrén:

/: Staroba ^Amiprekrásna, ak ju vieš ^Dmipochopiť.

   Nič na nej ^Gnezmeníš, keď budeš ^Cs vlkmi vyť.

   Starobe ^E7neujdeš, skús ju žiť ^Amis elánom.

   Tak si ju ^Fužívaj, ^E7s mladíckym ^Aminadhľadom.:/